Smiešná

Chatoval som na zoznamovacom portáli s buchtami ale bolo to skôr len také športové. Zabával som ich a sledoval Áno Šéfe s Polraichom (ja toho nafukaného Remsaya nemusím).
Prišiel neskorý večer a dobré dievčatká a chlapci už dávno v pyžamku snia sladké sny.
Už som sa chcel vydať do večných lovíšť keď som ešte po kontrole upomienok zachytil komentár na dávny post. Preklikával som sa v húštine kontra-komentov. Našiel som vetvičku v ktorej ma nezištne chráni pred dravými trollmi. Nie že by som bol ten čo potrebuje aby sa ho zastávali, ale polichotilo. Pohladilo po duši, ako by sa človek s dušou vyjadril (svoju dušu som predal za štvor liter biturbo … ).

Prešiel ma spánok. Napísal som jej. Ešte bola online. Odpísala. Prvých 20-30 správ o ničom. Potom sa zasmiala a text nabral kamarátsky beh. Písala tak rýchlo a striedala myšlienky takým tempom že som musel do odpisovania zapojiť aj druhú ruku. Študovala ekonomiku a tento rok ju čakali štátnice. Vymenili sme si čísla a potom sa odpratala do postele. Zrovna s ňou sa mi písalo bohovo. Jej rýchli myšlienkový pochod bol fascinujúci. Jednu chvíľu riešila roztiahnuté plavky po horúcej virivke a potom zas separovaný zber odpadu. Zdala sa mi byť už len koly tomu veľmi zaujímavá.

Po pár dňoch navrhla že by som ju mohol navštíviť. Bývala na intráku v ďalekom meste. Vydával som sa za študáka. Takže som tam nemohol naklusať v naleštenom tátošovi. Naplánovala že ma bude čakať na autobusovej stanici a že potom mi ukáže mesto. A sadneme niekam sa spoznávať. Mno nebol som proti. Vždy rád rozširujem svoju pôsobnosť kvôli spoznávaniu vnútorných krás žien.
Smiešna ma čakala na stanici. Mala na sebe ružový top s výrazným ale nie šľapkovským výstrihom a bielu mikinu zazipsovanú nad pupok. Cecočky na dve dlane. Mala biele látkové nohavice. Bola obutá na boso v červených teniskách.

Smiešná mala dlhé tmavohnedé, rovné vlasy až nad zadok. Nebola najmladšia študentka ale neustáli smiech a rozšantené pohľady z nej robili dieťa. Neposedne okolo mňa poskakovala. Previedla ma centrom a rozprávala rôzne zaujímavosti o meste v ktorom žila a študovala. Unavila ma svojou energickosťou.
Sadli sme niekam na kávu a pri študovaní nápojového lístku sa spýtala:
- Dáme víno?
- Dáme víno, jasne! – súhlasil som.
Prvú fľaštičku sme dopili ako by to bol nápoj obdarujúci nás večného života. Smiešna mala dobrý šmak a ešte lepšiu výdrž. Pila ako chlap a capli sme ešte jednu fľašu. Ústa nezatvorila celú dobu. Mlela o všetkom a rýchlosťou slnka. Už som si myslel že berie drogy. Jej pozitivita bola nákazlivá a tak som zaplatil a v duchu som ju už rúbal. Nagurážený sme sa prechádzali po obrovskom lesoparku. Už sa pomaly zatmievalo.

Zaviedla ma do tmavého kúta, kde sme si sadli na lavičku a za krátku chvíľku sme sa na bozkávali. Smiešna sa chichotala po každom bozku ale keď som ju chytil za cecok zavládlo božské ticho ktoré pretlo len jej heknutie.
Rozdať si to na lavičke v parku by nebolo od vecí ale mám rád pohodlie. Preto som porozostielal svoj kabát na mladý, jemný mech pod veľkým stromom. Bol som asi opitejší ako Smiešna. Ináč by som to asi nespravil.
Smiešna poľahla na provizórnu posteľ. Dlhú chvíľu som sa hral s jej veľkými prsami a potom som so svojím sláčikom zahral na jej husličke medzi nohami tie najhlbšie tóny. Hekala tak tichučko že ju zastrehli leda len veveričky na stromoch. Smiešna pekne púšťala prírodný lubrikant, nedrela ani chvíľočku. Po tom ako som predviedol svoj repertoár dala sa do práce Ona. Vzala si do úst moju fujaru a vyladila vábivé tóny. Bolo zrejmé že ten nástroj ovláda a že cvičí pilne. Ba dokonca ani hlboké tóny jej nerobili problém, dokonca záver nášho spoločného duetu zakončila tým najhlbším tónom a vychutnala si do poslednej kvapky miazgu s mojej fujary.

Smiešna sa obliekla a aj ja som oprášil svoj kabát. Odel som ho a vydali sme sa na autobusovú stanicu. Dali sme si zbohom ako zaľúbenci vo filmoch až sa slzilo v očiach aj šoférovi. Ešte som jej zamával spoza okna bielou papierovou vreckovkou. Posielala mi vzdušné bozky a kývala rukami že mi ju bolo až skoro ľúto. Zajtra bude mať iste svalovku…