Fanynka

Ako aj s názvu vyplýva Fanynka sa mi ozvala počas písania môjho blogu, ktorý som písal ešte na inom webovom portáli. Bola rozkošná mladá pipka. Taký sladulinký cukríček v sáčku zo sóda bikarbónou. Človek s nej mal vždycky príjemný pocit.

Bola intelektuálna pipina a ten typ čo ti skáče do reči keď použiješ nesprávny slovosled. Gramatička tyčka. Popri škole pracovala veľa, ale na mňa si vždy spravila čas. Ozývala sa sporadicky. Až som si na ňu dokonca zvykol.
Lichotila môjmu egu. Pohrávala sa s myšlienkou kto som. Bolo z nej cítiť že si ma silne idealizuje a to som mal sto chutí jej rozbiť ten obrázok ideálu. V jednej správe medzi riadkami skryto v kontexte som jej zaklamal že som pracujúci pospolitý občan a obyčajný človek, ktorý nie je výnimočný ničím.

To ju dostalo. Ach, aká skromnosť so mňa čiaší. Aký to som výnimočný diogenovský charakter. Opevovala ma a brúsila moje ego až som chvíľkami myslel že založí náboženstvo, ktoré ma bude uctievať. Fanynka sa chcela stretnúť. Posielala usmievavé fotky a šťabajzna to bola na jedničku. Mladučká, usmievavá, cickatá. Čo viac si priať. Fanynka sa priznala že dlho nemala v lone kus mäsa, ktorý by ju priviedol k šťastiu. Tým ma naštartovala.
Bolo leto. A chcela. Tak som neotáľal.
Na schôdzku s ňou som sa tešil. Nie každý deň človek stretáva svojho fanúšika. Dohovorili sme sa že sa stretneme na neutrálnom mieste, ale na poslednú chvíľu som zmenil plán.

Milujem zvraty.
A vedel som že ona bude za každú dramatickosť v našom stretnutí.
Schôdzku som presunul do jednej s najdrahších reštaurácií v meste, kde vodím výnimočne iba ženy, ktoré sú pre mňa mimoriadnou záležitosťou. Tzv. Golden Fucks.
Napísal som jej nech si vezme niečo spoločenského. A počká na mňa pred domom, vyzdvihnem ju.
Dorazil som na svojom najdrahšom aute, vzal som si najdrahší oblek a najlesklejšie topánky. Kravatu som vyberával asi pol hodiny a košeľu som menil asi tri krát. Hodinky som si nasadil tie najjednoduchšie ktoré som doma našiel. Zlaté Omegy. No úplne ako nevesta.
Fanynka bývala niekde poblíž centra v byte s kamarátkou. Čakala ma pred domom. Stala tam ako Anjelik. Mala na sebe voľné svetlohnedé šaty po kolená, ktoré boli úzke na správnych miestach. Cez ramená mala prehodenú hodvábnu tmavozelenú dlhú šatku. Na nohách mala vkusné kožené svetlohnedé otvorené letné sandále na vysokom podpätku. Bola nádherná. Mala nádherné tvarované nohy a výstavné lýtka. Jej zadok bolo poctivo kynuté umelecké dielo samo o sebe. Mala plavé nadýchané svetlé vlasy, taký špinavoblond odtieň čo nenadchne ani neurazí. Cupotala na podpätkoch a rozhliadala sa a premeriaval si každého muža ktorý okolo nej prešiel.

Zaparkoval som trocha opodiaľ od nej. Jej prví pohlaď ktorý na mňa padol bol zaujímavý. Najprv sa na mňa pozrela. Letmo. Bolo vidieť na nej že ako neznámi muž som na ňu spravil dojem. Široký úsmev ktorý patril len jej a taký ten trtkací pohľad. Na chvíľu sklopila zrak a bolo vidieť na nej že si v duchu vraví: Jasne to nemôže byť on, ale ach môj Bože keby to bol on.
Nesnažil som sa zastrieť skutočnosť že som sa chcel Fanynku ohromiť, omráčiť, ohúriť a nezištne ju vtiahnuť do svojho sveta. Chcel som jej doslova demonštrovať aké to je, keď so ženy Unterman na jednu noc spraví Kráľovnú.

Keď zazrela pestrofarebnú kytičku kvetou v mojej ruke zakryla si do dlaní celú tvar, vykukovali len jej veľké hnedé rozkošné detské oči.
Ach, aká nevinná a mladá. Pomyslel som si. Vystrel som ruku s kvetinami, podišiel som k nej. Stála tam ako socha so skrytou tváričkou a neveriacky sa na mňa dívala.
Prihovoril som sa a môj jemný barytón ju ukľudnil. Ten štart nebol pružný ale dával som si nádeje. Na znak toho som jej hneď nestrčil ruku do rozkroku ale len letmo na jej oblé boky pri prvotnom muckaní na tvár.
Voňala žensky. Jemne. Po sladkej cukrovej vate. Mňam. V náručí s kytičkou sme sa prešli k autu a hneď som jej vyložil karty.
- Dnes večer chcem, aby si bola uvoľnená, chcem aby si si to užila a aby si bola sama sebou. Chcem aby si dnes večer bola moja Kráľovná – otvoril som jej predné dvere a Fanynka sa pozrela do auta.
- Moja izba sa ti snáď kompletne vojde do auta. Ty asi budeš ťažko tuctový účtovník – dodala s káravým hlasom.
Po veľmi vydarenej večeri ktorá bola plná zmysluplnej konverzácií som Fanynku vzal do divadla.
Páčila sa mi. Málo ktorá žena má taká nonšalantne prirodzená. Celú dobu sme sa držali za ruky a chichotali. Mala toľko otázok a ja som jej klamal a klamal a ona to vedela a nevadilo jej to.

Po divadle sme sa prechádzali mestom a ja som jej rozprával vymyslené príbehy.
Asi najviac ju položil môj výrok že keď som bol naposledy na tajnej expedícií na odvrátenej strane mesiaca, tak som mal jej fotku ukrytú v skafandru.
Túto príhodu som podložil zmuchlaným čiernobielym obrázkom Audrey Hepburnovej, ktorý som mal prichystaný vo vrecku. Samozrejme ten obrázok bola len stará pohľadnica ktorá sa mi doma už dávno váľala a už dávno som ju chcel použiť.
Objala ma silno okolo krku. Ach, nevedel som sa nabažiť jej sladkej vône.
- Ty si naozaj myslíš že sa ňu podobám?? – spýtala sa s ligotavými očiskami.
Objal som ju okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Zacítil som vo vánku letného vetríku letmý pach navlhlej mušličky.
- Samozrejme princeznička. Ako by si jej s oka vypadla. Ale Ty si pôvabnejšia!

Fanynka nemala samca asi 3 roky. To je ťažké s takou ženou. Tá sa najprv zdráha a tvary sa extrémne zaujato, potom preukáže záujem ale tak nevydarene, že má s toho mesiace depresie a dlho zas nedáva najavo záujem a jej mušľa plače a ona jak na bežiacom páse mení jedného umeláka za druhým.
Ale potom prichádzam Ja. Empaticky, zdvorilí, prirodzený, milí, veľkorysí.

Fanynka zatvorila oči, trocha ustúpila a podrobila sa osudu. Podľahla sile, ktorej sama nerozumela.
Pobozkal ju. Zachveli sa jej pery aj celé telo.
Po polhodinke príjemnej prechádzky som Fanynku uviedol do siene slávy.

Jej úzku štrbinku vášne som navliekol na môjho jednookého kapitána a predviedol jej tanec rozkoše. Neotáľala však ani Fanynka. Driapala ako divoká šelma a obopínala ma nohami okolo pása, až mi praskali kosti. Fanynka mala rada láskanie a romantický sex. To mi nevadilo. Bola krehká klisna v mojom hojnom stádu.
Ale taktiež som jej predviedol kúsky s divokého sústa a to som sa divil. To potom spustila gregoriánsky chorál svojím cukrovým hlasom a na hlas začala naliehavo aklamovať svoje túžby. A to mňa veru dva krát nemusela prosiť. Vyhovel som jej každému prianiu a zalial jej bruško salvou oslavnej miazgy lásky.
Fanynka po odpočinku ešte chcela, ale ja som už ťukal tento príbeh …