Fantazma

Zahadzujeme príležitosti niekedy schválne. Človek je tvor zložitý a rúbe do dreva tupou sekerou. Pretože túži po blaživom pocite výhry a myslí si, že si zaslúžil svoju odmenu.

Vzdialený strýko môjho imaginárneho káčera Ernesta sa volal Strýko Držgroš a vždycky vravieval: „Nepracuj tvrdšie ale rozumnejšie.“ Múdry to káčer bol.
Ľudstvo hľadá niekde tú správnu zlatú cestu. Nelopotiť sa veľa a užiť si.

Po krátkom uvážení prichádzam k istému rezultátu. Potrebujem si nechať naliať ešte jedného dvojitého bourbona. Kývnem na barmana a je to. Veľa som sa ani nenamáhal a odmena ma neminula v podobe jantárového moku.

Už hodinu som čakal na bare v reštaurácií na jednu bicygľu na ktorej som si chcel dnes zajazdiť. Nie len Sagan rád si pozašľape ale aj ja som vášnivý velocipéd.
Tušil som že moja pichľa už dnes nedôjde. Vzal som si pohárik a reku ta sadneme si za stôl.
K stolu došiel vzhľadný, mladý čašník so širokým úsmevom. V hlase mal taký ten tón vtierky. To sa mi hneď zdvihol žalúdok. Ešte jeden bourbon som si objednal. Žiadné jedlo po tej vtierke ma nelákalo, ale zapečený ovčí syr a rukolový šalát som si objednal. Ten syr som mal v pláne natrieť čašníkovi na vlasy a šalát vezmem domou pre Ernesta. Gurmánik môj jeden milovaný.

A ejhľa ďalšia myšlienka. Jak je to možné že keď si vložím do vrecka jeden príbor za druhým nikto ma nenapomenie ?
Hútal som dlho, až sa mi opäť vyprázdnil pohár. Vysvetľoval som si to tým že som v tom momente zbojstva neviditeľný. Došlo jedlo. Objednal som si ešte jeden pohárik a až príde s piatikou tak nadíde chvíľa drámy a opäť budem s ďalšieho podniku, s ďalšieho mesta vykázaný na veky vekov.

Díval som sa na tanier. Opäť som koncentroval sily a stával som sa neviditeľným. Šalátovú prílohu som začal presúvať do vnútorného vrecka saka. Oči som uprene zašpendlil na tanier.
- Ty čo tu garázdiš za huncútsva šuhajec smelý??!! – zaznel v mojej hlave ženský káravý hlas.
No prosím, už mi hrabe a v bedni mi začalo strašiť. Ale moja misia ešte nebola u konca. A ďalej som chcel pokračovať so schovávaním rukoly pre Ernesta.
Mam sa však veľmi rád a chcel som sa presvedčiť o mojej príčetnosti. Pomaly som zdvihol pohľad od taniera.
Naproti mne sedela žena v červenými vlasmi. Jej oči boli tak jasne modré ako letná obloha. Mala saténové tmavo vínové priliehavé šaty s výstrihom majestátnym ako výstavná plocha Rolls Royce-su každoročne na frankfurtskej autovýstave. Okolo krku mala tenkú retiazku s decentným príveskom vo tvare kvapky s bielim ligotajúcim kameňom. Na zápästí mala široký náramok s viacerými pásikmi drobných kamienkov a na prste mala výrazný zlatý prsteň s bielou perlou. Trblietala sa v pochmúrnom svetle. Jej červené vlasy priťahovali zrak a vyzerali ako keby práve vzplanuli pekelným ohňom.
Vzbudzovala noblesný dojem. Ľahko aristokratická a velebná so štipkou vzrušujúceho neznáma.
- Ty nie si výplod mojej fantázie, mala by si väčšie kozy!! – komentoval som jej prítomnosť.

Odsmrkol som si posledný dúšok a zamával som vo vzduchu prázdnym pohárom. Nikto neprichádzal a mňa to sklamalo.
- Očividne nie sme na najlepšom mieste v meste. – Dodal som unudeným hlasom a prekrúcal som oči.
- Snáď už bude posledný pohárik pred odchodom šuhajko?! – jej otázka znela ako rozkaz.
- Bude posledná až keď padnem pod stôl a vyzlečiem ti zubami nohavičky. – oznámil som jej svoj plán.
Fantazma si preložila jednu nohu cez druhú. V tú chvíľu by sa mi hodili ešte jedny páry očí pod stôl.
Dívala sa na mňa uprene kým som ja ďalej šalát presúval do vrecka. Nič som nezastieral.
Až som skončil so svojou prácou spýtal som sa na jej oravský prízvuk a či rada múti v maselnici maslo, lebo mala širšie plecá a silné paže. Žiadna veslárka ale dobre stavaná pinduľka.

Fantazma sa nesmiala. Skôr len tak popoťahovala ústami na znak usmiania sa. Tvárila sa vážne jak účtovníčky začiatkom marca. Mno ale mňa to nejak extra ani nezaujímalo.
Na dnešok som mal dosť. Vrecká plné šalátu a najmenej dve kompletné sety príboru.
Platím !!! – zakričal som do priestoru.
Fantazma sa spýtala či nedojem syr. Vylíčil som jej svoj plán v ktorom krátko po zaplatení obsah taniera roztriem na čašníkovu frizúru.
Vravela že by bolo škoda za tu námahu ktorú mala s tým syrom. Najprv som si myslel že ho uvarila ona.
– A ty tu varíš ?
– Nie, kdeže. Ja som tu miestny bača. – oznamovala mi to tónom ako keby hlásila posledné vylosované čísla Keno 10.
No pozrime sa ona je bača, pomyslel som si. Nesmrdela po žinčici a nemala fajku v ústach. Bolo mi to teda divné. Predstavoval som si baču úplne inak.
Fantazma sa postavila od stola. Upravila si šaty a hustú ryšavú hrivu prehodila cez plecia. Mala široké boky a krásne tvarovaný zadok. Bol taký v tvare srdiečka. Jej nádherné trojky prsia sa v jej výstrihu šantivo samopašne váľali, ako keby mala o jedno číslo väčšiu podprsenku. Na nohách mala čierné vysoké sandále. Úžasný pohľad to bol.

Vystrela ruku a utrela servítkou mi ústa od slín. Niet divu pri takom pohľade som zaslintal.
Chytila ma za ruku a potiahla aby som sa postavil. Keď som stál vedľa nej začala ma šacovať. Ako policajtka. Iné kafe toto, ani bú ani bé a už sa mi hrabe vo vrecku. Na moje sklamanie len chcela ukradnutý príbor. Prešla všetky vrecká a vytiahla každý kus a potom na koniec zahrabala ešte raz vo vrecku v mojich nohaviciach a zdriapala ma za gule. Uff, hneď som vystrúhal grimasu a reflexívne som sa trocha pokrčil. Ona sa nahla smerom ku mne a zašeptala do ucha:
– Večera je na mňa ty gazember.
Pustila ma, teda moje mužstvo. Úľava. Otočil som sa armádnou otočkou čelom vzad a na chvíľku sa mi zamotala hlava. Oprel som sa o stôl a chvíľku meditoval. Fantazma ma podchytila pod pazuchu a podoprela.
– Ach, asi som trocha podfrcnutý. – mumlal som len ako keby pre seba.
¨
Fantazme som sa snažil nahovoriť že ma omámila jej krása. Iba prikyvovala hlavou na znak súhlasu.
Vydal som sa smerom k východu.
Samozrejme nebol som podgurážený a nebol som v stave že by ma musela podoprieť žena v sandáloch na vysokých podpätkoch. Ale chcela to.
Už keď sedela za stolom sa na mňa dívala ako na rošťáckého chlapca.

Fantazmu som si všimol hneď keď som vošiel do tej putiky. Sedela v jednom tmavom koženom boxe blízko baru. Popíjala červené víno, pred sebou mala drahý komp a okolo seba štos papierou. Na nose mala hranaté okuliare s výrazným čiernym rámom a občas si srkla s vínka a klepkala na počítači a písala si poznámky do notesa. Klasický papierový, stará škola. Hneď som si povedal.

Barman bol nevýrazný ale milí truľo, ktorého by sfúkol aj 6 ročný a ten slizký čašník bol asi teplý. Keby sa tu zomlelo niečo, asi by sa navzájom museli hostia pozabíjať kým by dorazila Verejná Bezpečnosť. A čo si budeme rozprávať s tou našou stredo-východno-európskou naturou sa vždy niečo melie. Tak som dúfal len v prípade nejakej mätenice by sa do toho zainteresovala paní Provozná! Moja Fantazma.

Hneď ako som si sadol na bar, som barmana podmastil s veľkou bankonkov aby mi nalieval celí čas čo tu budem len ľadový čaj s pár kvapkami bourbonu.
Moja dnešná dohovorená schôdzka nebola stopercentná, niekedy sa to stáva, človek hodí ultimátnu kosť a korisť sa na to nechytí.

Keby že mi nepríde bicygľa tak sa prejdem na harleyke. Povedal som si hneď.
Fantazma ma objala okolo boku a vydali som sa smerom k východu. Barmanovi za pultom som len pozľachka mávol a on na mňa len mrkol a uznane kývol hlavou.
– Jedna nožička za druhou, vidíš ako pekne ti to ide. – vravela Fantazma keď sme cupotali von na ulicu.
Môj herecký výkon bol predurčený oscarovému výkonu, to mi bolo jasné. Ale nemohol som ani hrať zbytočne veľa.
Na ulici som zaštrngal kľúčmi od auta. Fantazma otvorila auto a uložila ma na sedadlo vedľa vodiča. Sadla si a usmiala sa na mňa ako a nevinné bábätko. Poprosil som ju aby ma odniesla na hotel v ktorom bývam. Nezdráhala sa. Na ceste do hotela poloprázdnym večerným mestom som Fantazme spriadal jednu lichôtku za druhou a ona ma len nemo počúvala. Občas na mňa hodila jedno očko ale nič svetoborného.

Už som stratil určitosť v vzájomných sympatiách. A stíchol som ako porno na internátnych izbách.
Zadíval som sa na ladné nohy Fantazmy a pustil som fantáziu s úzdy. Určite sa mi museli ligotať oči a na tvári som mohol mať blbí úsmev. Fantazma mi opäť utrela ústa. Zas som slintal. Na jej otázku či si ju zobliekam očami, som jej povedal, že si ju predstavujem ako kľačí nad mojou tvárou a snaží sa ma udusiť svojou broskynkou.

Dívala sa na cestu a tvárila sa že to nepočula. Keď sme došli pred hotel, už som to mal zrátané, vyjdem na izbu sám. Sprcha, prezlečiem sa a ešte stihnem zbaliť nejakú servírku aby noc nešla do kôpru.
Vystúpil som. Fantazma utekala na pomoc ale nepotreboval som. Nechcel som naťahovať situáciu a tváril som sa že mám extrémne na ponáhlo. Obišla auto a chytila ma za ruku. Povedala že v tomto stave nemôžem sám na izbu. Bude ma musieť odprevadiť a keď mi bude zle tak asi so mnou bude musieť zostať aj cez noc aby sa mi náhodou niečo nestalo.

Bolo mi strašne zle. Z ničoho nič ma to premohlo. Objal som Fantazmu okolo jej širokého boku a smerom k hotelu ešte na parkovisku som jej potľapkal jej majestátnu zadnicu. Vám poviem tá bola perfektná. Ruku mi vrátila na bok a tvárila sa že akože nič.
Vo výťahu sme sa už bozkávali. Fantazma ma chytila za klobásu a ja som vedel že ten jej zadok dnes obopne môj fall. Na izbe som si sadol do kresla a Fantazma mi predviedla show. Pomaly pohupovala svoj zadok pred mojím nosom a prsia tlačila na moju tvár. Rozkývala svoje ladné krivky a do pomalého rytmu sa začala zobliekať. Keď sa zbavila saténových šiat, otočila sa chrbtom ku mne a prehla sa. Pomaly v tej póze si rozkročila nohy. Rukami sa oprela o podlahu a prikrčila nohy. Kývala zadkom pomaly s jednej strany na druhú.

Mala na sebe jemné francúzske nohavičky fialovej farby. Sprístupnil sa mi pohľad na jej dierku krytú tenkou vrstvičkou látky nohavičiek so všetkých uhlov. Keď som to už nevydržal a vystrel som ruku a prstami sa dotkol jej zadku, okamžite sa odtiahla odo mňa. Nakoniec v pomalom rytme Fantazma skončila na kolenách a vystrkovala na mňa zadoček.
Za chvíľu sa otočila a plazila sa štvornožky ku mne. To ja som už nezaháľal rozopol som si nohavice a pustil na slobodu jednookého. Fantazma však nebrala nič hopom. Hrala sa z ním. Vyzliekla si podprsenku a začala tie svoje zázraky. Jeden okamih som si myslel že prasknem vo vnútri tela a ďalší okamih mi privádzala najpríjemnejšie pocity.

Fantazma mala vymakané plecia a jej ručičky boli silné podľa mňa nie kôly profesie profesionálneho baču, za ktorého za predstavila, ale kôly ručnej práce ktorú istotne precvičovala každodenne.
Po jej príkladnej ručnej prácičke som Fantazme strčil palec do análu a famózne vylízal do sucha. Celú noc som sa hral s jej srdiečkovým zadkom. Obrábal som ju len zo zadu a vychutnal som si každú vlnku na jej pozadí keď som prirážal.

Ráno som Fantazmu vyprevadil na ľahko len tak zahalený v plachte ako Caesar na chodbu k výťahu.
– Ešte budem mať týždeň otlačky tvojich zubou na zadku Ty beťár!! – lúčila sa Fantazma.
– Už sa mi nikdy nepostaví bez myšlienky na Teba.
Oooouuu, ja som proste na silné slová ! A na veľké zadky !