Bambína

Je to taký malí zázrak, keď ti od slasti sa pošklbávajúca žena s prehnutými nohami skoro až za krk v okamihu jej famózneho vrcholu slasti vyfrcká do tváre, za šialeného revu s ktorého sa skoro poserieš od hrôzy. Je to pravý dôkaz toho že si urobil dobre, keď miesto Televíznych novín u mamičkinej rajskej s knedlíkmi si radšej zašiel na večeru s tou kreolskou ťapinou.

Všetko začalo nevinne ako v krátkometrážnych holandských filmoch. Klasická pracovná schôdzka v jednej nevýraznej čajovni. Prišla v starom šedočiernom vlnenom kabáte dlhým pod kolená, asi ho mala po babičke. Sama si ho vyzdobila modernými nášivkami. Žlté smajlíky a biele prázdne textové bubliny v rôznych veľkostiach. Keď zhodila so seba ten čudesný kabát smrdiaci po naftalíne, tak som si prial byť slepí.

Mala na sebe bieli rolák a červené rifle. Ale najviac ma dostala jej ružová čipkovaná nočná košeľa, ktorú mala natiahnutú na bieli bavlnený rolák. Na nohách mala rozšnurované chlapské kožené Timberlandy, ktoré jej boli aspoň o štyri čísla väčšie. S jej úplne otvorených bot jej bolo vidieť na pletené ponožky s tlstej priadze ako môj palec. Očividne len koly tomu tie topánky po ceste nestratila.

Prekvapivo konverzácia s ňou bola príjemná. Nebola hlúpa a vzbudzovala dojem veľmi zrelej mysle. Jej lásku a nadchnutie voči enviromentalismu vykladala nie ako poslanie ale ako dlh, ktorý spláca životnému prostrediu za to čo jej ľudstvo napáchalo. Nenahovárala nikoho aby vstúpil do jej šľapají ani neodsudzovala nikoho za to, že doma nerecykluje odpad. Recyklujem poctivo a Bambína mala radosť. Volal som ju tak pretože vyzerala ako typická kreolská Talianka.

Jeden náš spoločný známi jej dal na mňa kontakt. Bambína potrebovala vymaľovať v kambál na zeleno. A keďže som najlepší maliar pod nebom sveta obrátila sa na mňa.

Suma sumárum potrebovala službu. Bral som ju ako business. Obchodný partner a nič viac.
Na našej prvej schôdzke sme sa sústreďovali na pracovnú tému a pri lúčení trvala na tom aby môj zázvorovo jahodový čaj platila ona. Vytiahla peňaženku vyrobenú s tetrapakového obalu od mlieka. Poctivo s vrchnákom na šraubovanie.

Naše ďalšie stretnutie prebehlo úplne inak. Stretli sme sa v kongresovom centru na jednom významnom mestskom fóre, kde mala hájiť environmentálnu spravedlnosť.
Aj Babína si bola vedomá toho že povzniesť túto záležitosť na úroveň reparácie nariadení je veľmi tvrdý oriešok pre jej organizáciu ktorú zastupuje.
Predniesla svoju reč plnú nadšenia a zápalu pre vec, ktorú obhajuje a pre ktorú nebojácne bojuje.
Páčil sa mi jej elán a nadšenie. Nie len o tom mekotala ale Bambína aj tak žila. Vážila si prírodu a ctila jej silu.
Po jej výklade mi poďakovala za moje služby a poprial som jej veľa šťastia do budúcna. Podali sme si ruky a ja som iniciatívne ju pritiahol kúsok k sebe a pobozkal na ľavú tvár. Na pravú som už nestihol lebo sa odtiahla. No nič. Na zatvorené dvere je darmo klopať.

Večer som pri nudnej schôdzke s jednou krátko vlasou bisexuálnou brebtavou tenistkou dostal notifikáciu do hodiniek, že som dostal email alebo správu od niekoho. Tieto hodinky nosím opáskované okolo svojich gulí v trenkách. Je mi príjemné to vibrovanie pri každej notifikácií. Zašiel som na bar pre dve drinky a skontroloval na mobile správu. Písala Bambína. Oznamovala radostnú správu. Mestská rada priala jej návrh. Chcela to osláviť. Ten večer sa mi to nehodilo. Tenistka mala vyšportované telo a mala rada anal. Odpísal som jej, že ju na zajtra zvem na večeru. Na odpoveď som už nepočkal. Sadol som si späť k stolu k Tenistke a počúval jej nezmysli. V duchu som ale myslel na Bambínu.

Dnes na fóre vyzerala naozaj vynikajúco. Mala tmavomodrú sukňu s vysokým pásom a bielu pruhovanú košieľku s modrými gombíkmi. Okolo krku mala uviazanú krátku hodvábnu ľahkú šatku. Jej svetlohnedé dlhé vlasy mala vyžehlené na hladko a rozpustené. Prehadzovala si ich z hrude za rameno. Živo sa pamätám na jej tmavomodré lodičky ktoré jej nádherne vytvarovali lýtka keď stála a prednášala.

Díval som sa na hlavu Tenistky ale miesto nej som videl Bambínu. Jej veľké tmavohnedé oči a obrovské mihalnice.
Myslel som na jej plné ružové pery a nádhernú tvár, na jej zhnedlé štíhle telo a mamózný zadok. Predstavoval som si jej pohľad. Ako sa na mňa díva keď mi ústami predvádza súkromnú prednášku s tematikou „Glg sem, glg tam a hrdlo hneď plné mám.“

Divná situácia ešte sa mi to nestalo. Čo teraz ? Vibrujú mi gule. Niekto píše. Tenistka rozpráva o nejakej príhode s nejakého ešte trápnejšieho turnaja. Mimochodom všetci v reštaurácií boli presvedčený že je Tenistka hluchá a komunikuje posunkovou rečou, pretože gestikulovala jak zmyslu zbavená.

Že som vytiahol mobil ani nepostrehla v zápale prerozprávania jej posledného duela. Čítam. Bambína. Zajtrajšok platí. Premohlo ma také príjemné teplo. Mal som radosť. Cirka za 20 hodín sa uvidíme…
Tenistku som nechal ďalej viesť hovor. Občas som sa pri nejakej banalite spýtal na niečo čo nemalo žiadnu spojitosť s aktuálnou témou a opäť som dlho ticho civel. Po večeri som zaplatil a keď sme si brali kabáty, tak na mňa už vonku čakal zavolaný taxík. Bez slova som nastúpil a hneď sme sa s autom pohli. Krátko vlasú Tenistku som nechal stáť na chladnom chodníku. Namotal som ju na poviedku, že som po ťažkom rozchode a že som dlho deprimovane sledoval dianie za oknom a teraz cítim že nadišiel čas vykročiť napred svetlejšej budúcnosti. Až som dorazil domou tak som jej napísal že ešte nie som pripravený a že nech mi dá čas. Musím si ju odložiť na horší čas. Už aj len kôly tomu análu.

Ráno mi napísala Bambína, aby som si večer vzal spoločenské oblečenie. Mno to ja môžem. Obliekol som si môj najdrahší čierny oblek na mieru, šedú hodvábnu košeľu s iniciálami a manžetové gombíky v tvare žltej kačenky.

Stretli sme sa v celkom drahej putike v centre. Bambína bola prekrásna. Opäť. Ako keby ani nebola to dievča s tej čajovne. Mala na sebe čierne úzke elastické nohavice s dvoma výraznými zlatými zipsmi po boku a čiernu priliehavú blúzku na gombíky len presne tak dlhú aby jej pri chôdzi letmo nevykukoval pupík s pod košieľky. Čierne kožené lodičky na vysokých tenkých opätkoch vyzdvihovali jej postavu a doplňovali jej noblesný zovňajšok. Na rukách mala zlaté hodinky a okolo krku masívny zlátený šperk s veľkými bielymi perlami. Taká kolotočská cetka za pár korún.

Pomyslel som si že tento jej dnešný outfit nebude vzorom environmentalizmu. Samozrejmá som ju pochválil a po chvíľke zhovárania sa som pochopil, že sa mi chce páčiť a preto sa dnes takto obliekla. Podarilo sa jej.

Pili sme porto a ja som prepol na molto presto vivace alegro. Ohnivým pohľadom som sa díval na jej čokoládové telo. Na každý jeden jej pohyb a gesto. Každá jej veta znela ako symfonická báseň. Moje city sa nedali zatajiť a ani som nemal tentokrát v úmysle.
Keď sme dojedli, vydali sme sa na nočnú prechádzku večerným mestom. Bolo chladno a dych nás oboch sa menil v bielu hmlu. Bambína imitovala že fajčí cigaretu. Potom ma strhla k blízkemu nízkemu múriku pri brehu rieky. Zložila si rukavice a začala prstami napodobňovať panáčiky na múriku a fúkala na svoje prsty imitujúce chodiacich ľudí a pri tom hmkala známu melódiu skladby AC/DC Highway to hell.

Bambína chvíľu predvádzala koncert a nakoniec zima zvíťazila. Priložila si premrznuté prsty k puse a vlastným teplým dychom sa snažila zohriať svoje zimou sčervenelé prsty. Podišiel som k nej a chytil som jej ruky do dlane. Prihol som sa a začal som dýchať na jej prsty. Po chvíľke si Bambína vzala moju tvár do svojich dlaní. Mala jemné a hodvábné ruky. Bambína ma pohladkala po tvári a ja som pobozkal jej ruku.

Už sa mi zdvíhal žalúdok od romantiky. Chytil som Bambínu za bok jednou rukou a druhou som sa jej zahrabal vo vlasoch. Jemne som zatiahol za vlasy. Pootvorila ústa a ja som v okamžiku reagoval. Bozkom.
Šli sme ku mne. Pripravil som čaj na zohriatie. Frnkol som do hrnčekov trocha griotky a sadli sme na gauč. Bambína si priala deku. Keď som ju jej doniesol, zababušila sa. Vyzerala premrzlo. Vystrela jednu ruku na znak toho aby som sa zadekoval k nej. Dvakrát volať nemusela. Mazlili sme sa celú večnosť ale nevadilo mi to. Rád som sa s ňou mazlil, pretože voňala úžasne. Ako sušené jablká a škorica.

Presunuli sme sa do postele. Jej štíhle zhnedlé telo bolo nádherné. Bez jednej chybičky. Bola hodvábna a prirodzená. Bruško mala ploché ako športovkyne a stehienka jak mladé kuriatko.
Bola šteklivá. Keď som lízal jej krásnu úzku výstavnú štrbinku tak sa smiala.

To sa mi strašne páčilo. Chichotala sa ako keby som jej rozprával vtipy. Chcel som prestať aby som ju neutrápil na smrť smiechom ale nedovolila mi to. Ďalej som ju teda lízal. Držala ma za vlasy silne a smerovala moje ústa. Pozdvihol som jej nohy aby som ju mal celú k dispozícií.

Bambíniné lono bolo do korán ako Brandenburská brána. Mala nádhernú broskynku s jemnými lupienkami vášne ktoré po vzrušení sa sfarbili do tmavorúžova.
Neprestala sa smiať a bláznivo šklbala telom. Silno som ju musel chytil za boky aby sa prestala mykať. Oboma rukami som ju musel zdrapiť ako keby bola šialená, zmyslov zbavená aby mi nevykĺzla spod jazyka.
Vložil som jej ukazovák do dierky a stredný palec do análu a jemne som do nej prirážal a pri tom som jej omĺzoval a cucal jej nabehnutý klitoris. Hekala a jej smiech sa menil v hrozivé kňučanie, až vo mne tuhla krv. Neprestal som však a svoj strach som prekonával. Hrdinsky som ďalej vytrvalo pokračoval. Bambína však so sebou začala čoraz viacej trmácať až sa mi vyvliekla so spár jednej ruky. Zatiaľ som kľačal pri posteli ale zdvihol som sa a položil som si Bambínu vyššie na posteľ a zaťažil som ju vlastným telom. Tým sa nám situácia zmenila. Bambína bola bezmocná a skoro nehybná. Ja som ju ďalej dráždil a jej krik a rev neutíchol ba viac. Silnel a hrozivel.

Zaťala svoje nechty do môjho temena a neľútostne mi pritískla tvár do svojho lona. Skoro som sa nedostal k vzduchu. Pokračoval som však v žmolkaní jej klitorisu a narážaniado jej dvoch dierok po jednom prste.
Jej hraví smiech sa premenil v skuvíňajúci hroziví rev ako keby cez jej hrdlo sa ozýval sám satan. Bolo to tak desivé že mi všetky chlpy na tele stali.
A napokon sa stalo to čo som nečakal. Za najhlasitejšieho diabolského revu sa Bambína premenila v jeden veľký sval ktorý zvieral ten najsilnejší neľudský krč ktorý si úbohý smrteľník môže len predstaviť. Mojej prsty v jej zadku a lastúrke drvila až som zastenal. Snažil som sa vytiahnuť prsty ale nešlo to.
Bambínu zvieral nesvetský kŕč a všetky žili na tele jej viditeľne nabehli. Nemohla vysloviť ani hlások a len zaťatými zubami prežívala sekundy a sekundy dlhú surovú, beštiálne blaženú rozkoš.
Keď jej telo pomaly opúšťal bolestiví kŕč a svaly povolili, vykĺzli mi z nej aj prsty.

Pomaly som jej pomohol narovnať nohy. Jednu ruku položila svoje nahé prsia a druhou si vytierala slzy bolesti a zároveň šťastia so svojich očí. Potom si rozcapila ruky do korán ako Kristus na kríži, prekrížila nohy a roztvorila dlane. Hlavu položila na bok a zo zatvorenými očami sa usmievala ako keby práve v zľave nakúpila dve litre melónového lubrikantu.

S ukojeným úsmevom na tvári som Bambínu zanechal v Kristovej polohe na posteli. Vyšiel som do kuchyne s stvrdnutým kokotom a pripravil si ľad do pohára.
Vytiahol som fľašku schladenej whiskey zalial plný pohár ladu tím lahodným mokom. Mal som prázdnu hlavu bez myšlienok. To sa mi často stáva keď mi stojí klobása. Je totiž výstavný macek a prekrviť ho poriadne znamená ubrať na istých miestach a väčšinou moje telo som nou vybabre a uberá rovno s mozgu. Keď som práve vymýšľal tento joke v ten okamih orosený pohár mi vykĺzol s ruky a za tupého pukotu za rozbil na dlažbe.
Bambína so spálne kričala cez celý byt či je všetko v poriadku. A ja zas som prekríkol cez celí byt že len mi upadol pohár a že som hneď u nej a dokončíme čo sme začali. Márnivosť.

Holými rukami v pološeru som sa snažil pozbierať rozbité sklenené črepy s podlahy. Keď som ich jednu za druhou zbieral do dlane pošmykol som sa na alkohole a chytil som sa reflexívne jednou rukou o hranu linky a druhou chladničky. Super nespadol som. Ale v rukách som mal črepy a porezal som sa. Nič extra čo by som nevydržal, ale začala mi tiecť krv. No jasne. Ani vyššia sila nechcela asi, aby som dnes večer viacej pil.

Utierkou som si zaviazal dlaň a šiel po upratovacie pomôcky. Tu bolo za potreby profesionálov. Otvoril som dvere chladničky a za jej svetla som popratal neporiadok. Pozrel som sa na seba. Môj svetlo šedý župan bol pofrckaný od krvi. No fasa. Vyzeral som ako keby som išiel zo zabíjačky.

Namieril som si to do kúpeľne sa okúpať a ošetriť moju ruku. Po ceste som zazrel do spálne.
Bambína ležala otočená na boku. Dívala sa na moju tmavú postavu v polotme izby. Natiahla ruku smerom ku mne a vyzývavo ma lákala k sebe. V tom niekto zazvonil.

Až som sa zľakol a Bambína tiež.
– Čakáš niekoho ? – spýtal som sa zvedavo od Bambíny.
Pousmiala sa a kývala hlavou na znamenie že nie.
Nikoho som nečakal ani ja, nikoho ani ona. Chvíľu som ešte tak dumal kto to môže byť. Opäť zvonia. A na výraz toho že je to naliehavé ešte dotyčný nezvanec zabúchal na dvere. Dívam sa cez šmírátko dverí kto je ten kretén. Ach áno. Susedka zo zhora. Bambínin rev ich asi prebudil. No jasne.

Otváram dvere a so susedkou sú tam ešte dvaja policajti, ktorých som nevidel.

Dívali sa na mňa skamenilími očami. Jeden s policajtov pomaly priložil ruku na služobnú zbraň kým mi druhý povedal že dostali hlásenie o prípadnom prebiehajúcom trestom čine.
– U mňa ? Tu ?! – pýtal som sa neveriacky.
– To bude prosím Vás také nedorozumenie. Ja by som Vám to vysvetlil prosím.
– To je vaša krv ? – Spýtal sa druhý policajt s rukou na svojej služobnej zbrani.
– Prosím Vás toto všetko je len jedno veľké nedorozumenie. – už som sa smial hlúpej situácii.
– Je to Vaša krv ?!! – zopakoval otázku skoro kričajúc opäť ten prví.
– Áno moja. Menštruujem.

Hneď ako som dokončil vetu objavila sa Bambína v mojej košeli zagombíkovanej len na uprostredných gombíkoch takže z nej bolo vidno všetko. Pootvoril som dvere a policajti zazreli kreolskú krásku. Zaslintali a medzi tým sme si vysvetlili situáciu.

Po odchode verejnej bezpečnosti a uložení blokovej pokuty za rušenie nočného kľudu som si sadol do kresla s pohárom dupľovanej a snažil sa rozdýchať dnešný večer.
Sumarizoval som. To ja rád.

Takže v prvom rade som oslobodil Bambínu od satana a previedol novodobí exorcizmus pomocou sexu.
Za druhé, vyhral som stávku so svojím kamarátom že raz ukážem klobásu policajtovi – pod županom som nemal nič a bolo ho vidieť až-až.
A za posledné, Bambína mi dlží jeden exorcistický sex.
S peňaženky som pripravil ďalších tritisíc na blokovú pokutu koly nočnému kľudu a uľahol si k Bambíne.