Falošná

Večer na zoznamovacom portály som len tak rybárčil. Bez sazky. Športovo, aby som nevyšiel s cviku.

Ozvala sa mi v súkromnej správe jedna slečna. Klikol som na profil. Zapadala do škatule „by nebolo od veci, strčiť jej do rici“.
Písali sme si až do neskorej noci. Popri tom dialógu som stihol nakŕmiť Ernesta, venovať sa aj druhej pipke, dopiecť jablkovú štrúdľu, vyprať prádlo a dopozerať aktuálnu časť môjho obľúbeného seriálu „Mazlivá poštárka“ na platenom kanály pre milovníkovu anatómie.

Bola roztomilá. Písala o svojich doterajších vzťahoch, o svojom nudnom živote, o záľubách. Pracovala ako predavačka v jednom predraženom butiku. Určite nudná práca ale nesťažovala sa, vraj ju to strašne baví a napĺňa. Jej písmo bolo veselé. Všakovaké smajlíky a vtipné preklepy. Pozval som ju na druhý deň večer na drink do mesta. Váhala. Vraj hneď tak na rýchlo asi nie.
Rozhodol som sa že ju nebudem prehovárať aj tak som už mal niečo rozjednané na druhej línii.
Môj vlažný postoj ju vydráždil. Jej správy sa štipľavo vyostrili. Chcela vzbudiť dojem. Darilo sa jej, ale nie som včerajšia husa a bral som ju polovážne. Nakoniec sme naše písanie zakotvili do sexuálnych končín, kde som sa Ja cítil jak ryba vo vode. Falošná písala jak to má rada a Ja som pozorne čítal /medzi riadkami/ každé jej slovo. Nakoniec sa priznala že jej to strašne chýba, pretože od poslednej súlože ktorá ju obšťastnila ju delilo pol roka.

Vyštrbil som pozornosť len na Falošnú. Poďakoval som jej za dôveru a opäť som pohodil kosť a tentokrát som zvýšil vábenie o romantickú večeru v drahej putike. Vyguglil som drahú reštauráciu. Drahá a noblesná. Napísal som sucho: „Zajtra budem tu a tu ťa čakať na šiestu. Snáď jedna večera predsa nemôže skaziť začiatok tak pekného priateľstva.“

Chvíľu mlčala. Asi guglovala tiež. Nakoniec súhlasila, že zajtra večer sa môžeme stretnúť a dopísala že sa veľmi teší. Odhlásil som sa. Neozval som sa jej celí nasledujúci deň, až poobede som napísal či teda ten večer platí. Odpísala hneď, že sa už bála že sa neozvem a že celí deň sa chystala a vyberala si vhodný outfit.

Reštaurácia bola v centre mesta. Všade tam bolo drevo a smrdelo to tam kožušinou. Anglický štýl. Miesto záclon divadelné opony a dlhý krásne zdobený drevený bar. Nebolo prázdneho stolu, tak ma môj dnešnovečerný Gascogne v obleku jak pinguin posadil na bar. Objednal som si jednu dupľovanú a preberal som si v duchu stratégiu dnešného večera. „Bude ako bude. Ako vždycky. Proste to tam padne a je to“
Po chvíľke sa urobilo miesto a pinguin ma odvliekol na naše miesto. Vládla tu príjemná komorná atmosféra. Sadol som za malí okrúhli stolík Objednal som si ďalší drink. Mala lampička s tienidlom na stolíku dotvárala intímnu atmosféru ako s fotiek Falošnej.

Na fotkách bolo zjavné že sa rada hraje so svetlom. Trebárs čiernobiela fotka na ktorej sedela na podlahe v tureckom sede. Celá jej postava bola v tmavom tieni. Ruky mala položené na podlahe. Svetlo dopadalo len na jej otvorené dlane v ktorých mala lupene ruží. Na fotkách boli rozoznateľné siluety jej postavy. Bola žena krv a mlieko. Presne na to som mal chuť. Preto som jej hneď odpísal. Kompozitúra na jedničku. Pochvala jej či fotografovi? Aj to som sa chcel dozvedieť.
Dúfal som že sa jej tu bude páčiť. Nedočkavo som sa díval na vchod. Nakoniec sa v nich objavila.
Mala oblečenú tmavú hodvábnu blúzku a vysokú čiernu saténovú sukňu s širokým svetlím páskom. Jej dlhé svetlé nadýchané vlasy mala rozpustené. Na hlave miesto čelenky mala výrazné tmavé okuliare, to aby jej ofina netrčala do očí. Na ruke mala naleštené značkové hodinky, okolo krku biely perlový šperk. Na nohách čierné lakované lodičky, aké som videl naposledy v Karlových Varech na červenom koberci. Punčochy hnedo-zlatej farby s jemným vzorom dodával jej nepríliš foremným nohám elegantný šmrnc. Jej lýtka boli tlusté ako keby sa pripravovala na Tour de France. V ruke mala čiernu koženú kabelku s bielou mašľou ktorá jej ladila s páskom. Originálny outfit.

Mala peknú symetrickú tvár. Bielu pleť s jemnými pehami pod očami. Úzke pery a malí nos. Mala krémovo bielu pokožku, kozy nie väčšie ako dvojky. Mala hruškovitý tvar tela – malé kozy, široké boky, veľký okrúhli zadok a macaté stehna.

Posadila sa. Zacítil som vánok jej vône. Ružový Dior. Mňam.
Mno prosím, ale dačo mi nesedí.
Už len čierny kalap s tmavým závojom by na ňu chýbal a povedal by som že je vdova po milionárovi. Zaostril som oko. Nechty mala vlastné a veľmi pekné ale veľmi bledé – asi na rýchlo odlakovaný nános rôznofarebných vrstiev. Ešte určite smrdeli odlakovačom. Hodinky na ruke trocha poletovali, keby mala na značkové hodinky od Calvina Kleina tak si ich nechá u hodinára prispôsobiť na svoje zápästie. Pozrel som sa letmo na jej nohy. Nemala žiadné stopy po nosení náplastí na nohách proti oderu. Každý vie, aj taký tupí exot ako ja, že drahé lodičky vydrú ženské chodidlá na kosť.
A nie je to nič príjemného. Preto sa prevenčne ženské chodidlá na rôznych miestach oblepuje náplasťami. A tu ejhľa nič. A korunku na všetko dala jej blúzka. Len na prví pohľad bola jej cena približne trojnásobok jej výplaty. Záhada vyriešená. Zasa zvíťazil môj čuch. Falošný outfit.
Poskladal som si čriepky a usmial som sa popri tom, ako mi rozprávala o tom ako sa dnes nevedela dočkať kedy sa jej ozvem. Spýtal som sa Falošnej kde to ona vlastne pracuje.
– V luxusnom butiku pre vybranú klientelu. Žiadná konfekcia, všetko limitované kolekcie svetoznámych návrhárovu. U nás pre svoju budúcu pani zoženieš od podväzku a značkových šiat po nohavičky úplne všetko. – povedala akoby to mala nacvičené na predstavenie.
A bolo vymaľované. Z roboty si požičala tie najlepšie kúsky aby sa dnes mohla predviesť. Ale dala si záležať. To uznávam.
Objednala si dajaký šalát s lososom a neperlivú vodu a ja som si dal jelení roh s kančími kopytami. Hneď na začiatku som odštartoval s ostra. Priviedol som reč na jej kopulačnú abstinenciu.

– Musíme sa baviť aj pri jedle o sexe ? Rozprávajme sa napríklad o hudbe. Hraješ na nejakom hudobnom nástroji? Ja som hrávala na gitare. – ohraničila sa medovým hlasom.
– Jebala si už na klavíri ? – odfrkol som bez rozmýšľania.
Zabehlo jej. Priznajme si, nabehla si sama. Téma sa dostalo k jej fotkám. Pochválil som ich a spýtal sa kto ju fotí. Vravela že všetky fotky si spravila sama. Lebo len ona presne vie ako má vyzerať konečný výsledok.

– A aj fifinu si teda sama obrábaš, však ? Či máš na to nejaký sersám? – spýtal som sa ako keby som sa pýtal na veľkosť jej topánok.

– Ty si ale drzí fagan! – osočila ma. Oblízala si pery a ja som vytušil že to sa práve jemne spravila.

Rada sa smiala a užívala si že ju niekto rozosmieva. Rada žartovala a usmievala sa milo.

Prechádzali sme sa večerným mestom. Bola jasná obloha a príjemne chladno. Držali sme sa za ruky a rozprávala o fotení. Občas fotí fotky pre svoje kamarátky a príbuzných na oslavách či len tak do profilu na facebooku. Rozprávala s nadšením a bola rada že ju počúvam. Pýtal som sa na pár rád ako pekne fotiť a niečo som sa možno aj priučil. Pod svetlom mesiaca som ju oprel o kované zábradlie nad hladinou rieky. Zatvorila oči a vedel som že presne takto si to priala aj ona. Pobozkal som ju nežne a dlho.

Rukou som jej zalapal za zadok. Jak sklala vám poviem.

Falošná sa spýtala či by som sa nepozrel na pár jej takpovediac umeleckých fotiek ktoré ma doma. Prehovárať ma nemusela.
Doma u nej bolo skromne. Malí bytík na okraji mesta. Žiadne čačky – mačky. Vypadalo to ako mládenecký byt len upraceno.

Uložila ma na gauč. Popíjali sme kávičku dívajúc sa na jej umelecké fotky skryté do škatule od topánok.

– Mala by si mať výstavu. Fotíš fakt dobre. Páči sa mi to. V každej je cítiť že si do nej vložila kus so seba.

Súhlasne žmurkala kukadlamy. Prišuchla sa bližšie a rozvášnili sme sa. Hrátky sme presunuli na posteľ. Po jej dlhej abstinenčnej odmlke som si vychutnal jej chtivosť. Falošná sa dlho mazlila.
Potom sa postavila tesne k posteli. Pomaly sa vyzliekala. Díval som sa na ňu ako keď malé dieťa dostane svoj prví bicykel. Priľahla ku mne úplne nahá. Bola celá rozpálená. Iskrilo jej medzi nohami.
Vylízal som ju do sucha. Mala ju úplne oholenú s jemným ozdobným ochlpením. Voňala krásne a sviežo.
Ešte dlho ležala bezmocne po tom ako som ju spravil. Vydychovala slasť a ja prostoduchý debil som si myslel že je na rade ona. Prevrátila sa na bok smerom k nočnému stolíku a vytiahla s neho taký umelí fas že by si ho silne katolicky založený občan určite pomýlil s umelou protézou nohy.

– S týmto som sa zvykla hrať- otočila sa smerom ku mne a povedala hanblivo.

Trocha ma zatriaslo. Reflexne som sa postavil s postele.

– Nie nie dievčatko. Totú umelú nohu môžeš zahodiť ukážem ti nefalšovanú čabajku.

Stiahol som gate a ukázal Vtáka.

– Aha, vidíš klobása že by ju trojčlenná rodina na dve večery nezjedla.

Smiala sa. Falošná sa spustila na kolená. Priplazila sa a okoštovala tretiu nohu.
Telo mala hodvábné. Prsia mala malé a nedržali tvar ale keď som jej nakládal tak sa nádherne natriasali ako divoké morské vlny. Mala sexi bruško a silný zadok. Falošnú som pretiahol požitkom dobrej odvedenej práce.

Cestou domou som si fotil telefónom nočné mesto pomocou rád od Falošnej. Ráno to uploudnem na jeden so svojich fake profilov, bude sa mi hodiť keď sa budem vydávať za alternatívného fotografa.